Nedorastené osobnosti, o médiách ani nehovoriac
Pridal Administrator01 Dátum November 24 2007 12:20:41
Je zábavné počuť a čítať kadejaké tie donekonečna sa opakujúce slovensky interpretované nezmysly o tom, ako sa bude do USA cestovať bez víz. Vždy tam nájdete mediálnu "omáčku", do ktorej sa snažia jej tvorcovia vymyslieť vylepšené ingrediencie len kvôli tomu, aby chýr o jej chuti nikdy nezodpovedal nepríjemnej skutočnosti. Povedzme si o hre zvanej americké víza aspoň kúsok pravdy. Naši príbuzní a priatelia v Amerike majú už dlhé roky problém sami so sebou. Neviem, či vedia, ako zle je vo svete hra ich politikov s vízami vnímaná. Pritom z hľadiska precíznosti nie je dôležité myslieť až tak ďaleko, aby sme hovorili o tom, kto z našich predkov v rámci európskeho spoločenstva sa viac, či menej podieľal na okupácii územia za "veľkou mlákou". Pri dokonalom myslení by sme si fakty ukladali jeden za druhým a taká mozaika by veru pekne nevyzerala. Bola tu taká doba, kedy tvor nazývajúci sa človiečik kvôli hladu jednoducho zožral svojho súkmeňovca a pritom ten nemusel pochádzať ani len zo susedného lesa. Spôsob, akým sa likvidovalo pôvodné obyvateľstvo Ameriky možno dnes priamo nazvať pojmom genocída a fakt je ten, že ju uskutočnili odídení súkmeňovci z nášho európskeho lesa, či ak chcete spoločenstva. Koľko "našich" z okolia rieky Moravy sa na akcii podieľalo osobne, nie je až také dôležité. Veci odohrávajúce sa v nedávnej dobe na našej matičke Zemi boli príliš vzdialené pojmom ako sú humanita a ľudskosť. Boj o územie, zlato, majetok, prestíž a ovládnutie jedných druhými sa v minulosti nazývalo záujmom kmeňa, štátu, dnes sa to prikrášlilo pojmom diplomacia. Prví chlapci z Oravy oficiálne odchádzali za prilepšením si do Ameriky už v 19. storočí. Keď vás bieda na Slovensku poriadne prikvačila, alebo vám odišiel frajer do Štátov, kúpili ste si kartičku na "šíf" a poďho do sveta. Po nástupe komunistov sa cestovaniu nielen do Ameriky urobil krátky koniec. Dostali sa tam len tí najoddanejší súdruhovia, agenti a popri nich už len hrdinovia, ktorí sa nebáli riskovať život i existenciu cestou emigrácie. V dobách totality americká pospolitosť mnohým odvážlivcom bezpochyby podala pomocnú ruku. Tú však zároveň paradoxne po roku 1989 otvárala a zatvárala podľa toho, čo a koľko do nej kvaplo. Stručne povedané, víza do Ameriky sa stali dobrým kšeftom. Chlapci a dievčatá nielen z Československa sa v rámci novej slobody chceli dostať do zasľúbenej krajiny. Mnohých okrem turistiky zaujímali predovšetkým doláriky. Táto modla je predsa hnacím motorom prosperity. A tak sme sa odrazu šokovaní dozvedali neuveriteľné skutočnosti. Všetko v Amerike funguje ako za starých čias našich prarodičov. Treba sa tam len dostať za každú cenu. Potom si nájdete svojho Poliaka. Neexistujú tam žiadne starosti s poistením, ubytovaním, o znalosti angličtiny nehovoriac. Budeš čistiť, upratovať, "graty myť" a za tri mesiace zarobíš toľko, koľko by si si v Čeko nenašetril ani za 50 rokov. A čo ruky, nohy zdravé malo, išlo za svojím snom a z víz do USA sa odrazu stal super biznis. Stačilo dať 20 000 Sk správnym ľuďom, a tí už všetko zariadili tak, aby všetko potrebné bolo cez Prahu vybavené raz - dva. Neskôr sa "podporné prostriedky" vyšplhali na hodnotu 50 000 Sk a záujem ešte stúpal. To viete, keď chcete produkt predať, musíte vedieť vyrobiť dojem nedostatku tovaru. A to sa veru darilo. Ako naivný ponovembrový rojko som rečiam o úplatkoch v súvislosti s vízami neveril. K čiastočnému poznaniu som dospel až potom, keď bolo potrebné šaškovať v mrazoch pred ambasádou v Blave. Vidina odbornej výstavy v USA ma prešla po niekoľkých hodinách bezútešného posúvania sa v rade, ktorý silne pripomínal socialistické čakanie na banány a pomaranče. K dokonalému vízovému poznaniu som dospel až o pár rokov neskôr kvôli výhre plne hradeného zájazdu do New Yorku. Čakanie v rade za asistencie ozbrojených príslušníkov bolo ešte malinou proti samotnej tortúre, ktorú sme s manželkou absolvovali po úhrade vstupného v dolároch. Šanón originálnych dokladov o majetkových pomeroch nestačil, rovnako ako následná návšteva s požadovaným originálnym daňovým priznaním. Namiesto Ameriky som bol nútený navštíviť Egypt. Neľutujem. Človek vedel na čom je. Zaplatili ste víza, zaplatili ste bakšiš. Rodinu i priateľov v USA si naozaj vážim. Neznášam len štátnu byrokraciu a faloš, ktorá v šate demokracie je doslova katastrofou. Ako občan EÚ vo veci víz sa už môžem spoliehať len na zdravý rozum politikov európskeho formátu. Takí nám ešte na Slovensku nedorástli.