V roku 1995 sa na satelitnom trhu objavilo množstvo noviniek.Tu v Európe sme sa ešte iba učili pojmy okolo MPEG, pričom v USA sa už spustilo digitálne vysielanie. Aj na našom trhu sa však objavil zaujímavý satelitný konvertor GRUNDIG AUN 1S. Oproti dovtedajším LNB mal minimálne dve odlišnosti. Tou prvou a zásadnou bola jeho frekvenčná širokopásmovosť. Spracoval signály v rozsahu 10,7 - 12,75 GHz pomocou dvoch oscilátorov t.j. 9,75 a 10,6 GHz tak, ako je to dnes bežné u tzv. univerzálnych LNB.Prepínanie pásiem sa realizovalo pomocou frekvencie 22 kHz. Šumové číslo mal Grundig 1,0 dB a zisk 58 dB typicky t.j. v rozmedzí 50 - 65 dB. Odber LNB bol typicky 130 mA, avšak výrobca udával jeho maximálnu hodnotu až 300 mA. Veľmi zaujímavý a atypický bol ožarovač. Ten mal totiž priemer až 80 mm. Z vlastnej praxe môžem potvrdiť, že tento fenomén sa dal mimoriadne výhodne využiť pri optimálizácii príjmu u tých parabol, kde pomer F/D zodpovedal práve unikátnemu LNB Grundig. Dnes už nie je nutné až natoľko detailne riešiť príjmovú stránku vonkajšej jednotky a tak mi LNB Grundig pripomína časy, kedy nielen milimetre u LNB hrali dôležitú rolu, ale i parameter F/D, t.j pomer ohniska a hĺbky paraboly.
